Poradňa

Právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku umožňuje spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným prijať rozhodnutie aj mimo zasadnutia valného zhromaždenia. Je to nástroj ako sa môžu spoločníci vyhnúť podmienke dosiahnutia uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia. Hlasovanie per rollam v každom prípade umožňuje Obchodný zákonník a nie je potrebné, aby si ho spoločníci vopred dohodli v spoločenskej zmluve. Publikované v: GoodWill, jún – júl 2010)

Ustanovenia Zákonníka práce majú kogentnú povahu, z čoho vyplýva, že účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzavrieť len takú zmluvu, ktorú ako zmluvný typ pozná, resp. predpokladá, Zákonník práce (tzv. „numerus clausus“) a pri úprave ich vzájomných práv a povinností môžu použiť len také inštitúty, ktoré výslovne Zákonník práce povoľuje. Publikované v: GoodWill, apríl 2010

Základným imaním spoločnosti s ručením obmedzeným je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným povinne vytvára základné imanie pri jej založení. Hodnota základného imania musí byť minimálne 5.000,- €. Jeho výška a rozsah splatenia sa povinne zapisuje do obchodného registra. Výška základného imania nie je nemenná. Počas existencie spoločnosti sa môže zvýšiť alebo znížiť. Jeho hodnota však nikdy nemôže klesnúť pod zákonom stanovenú hranicu.

Úrok je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za poskytnutie peňazí = úveru. Zmluvou o úvere, ktorá je upravená v ustanoveniach § 497 – 507 Obchodného zákonníka, sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V prvom rade je dôležité mať na pamäti, že pracovnoprávny vzťah dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa je právny vzťah, v ktorom vystupujú traja účastníci, t.j. zamestnávateľ, zamestnanec a užívateľský zamestnávateľ.

Pracovný pomer je záväzkový vzťah založený dvojstrannou pracovnou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany dohodli pracovné podmienky, napr. druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky atď. Keďže ide o dvojstranný záväzkový vzťah, k jeho zmene môže dôjsť opäť na základe dohody oboch účastníkov, len výnimočne jednostranným právnym úkonom jedného z nich. Je nevyhnutné podotknúť, že veľa pracovných podmienok je daných priamo Zákonníkom práce a tieto nemožno meniť ani len dohodou oboch účastníkov, napr. vyšší rozsah práce nadčas.